Obec vznikla v minulom storočí spojením dvoch častí – Dulova a Novej Vsi.

Doteraz prvá známa písomná zmienka o Dulove je z roku 1259 – vtedajší názov Dulow. Názov Dulov sa ustálil od roku 1927. Z územia Dulova zatiaľ nepoznáme výraznejšie archeologické nálezy. Hovoriť teda môžeme až o osídlení v historickej dobe. V roku 1259 sa už uvádza „terra Dulo“ (zem Dulov). Dulov bol typickou zemianskou dedinou, od začiatku ho vlastnili viaceré zemianske rody:

• Dulovskovci – ktorí si ho uvádzali aj ako pôvodné sídlo rodu.
• Horóciovci – neskôr Horoveckí – mali svoj pôvod v susedných Horovciach,
• Kamenickovci – pochádzajúci zo vzdialenejších starších Kameničian,
• Záblatiovci (Záblatský) – odvádzali svoje rodové meno od dediny Záblatie v okrese Trenčín,
• Velčickovci – rod z Velčíc v bývalom Dolnom okrese Trenčianskej stolice.

Podľa portálnych súpisov v roku 1598 stálo v obci osem zemianskych domov. V roku 1784 sa počet domov zdvojnásobil na 16, Dulov mal v tom čase 83 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o Novej Vsi je z roku 1388 – názov Wyfalu. Názov Dúlowá Nowá Wes bol posledný známy názov pred pripojením k Dulovu. Prvými majiteľmi bol zemiansky rod Dulovskovcov. Neskôr pribudli Slopňanskovci – jeden z najstarších zemianskych rodov v Trenčianskej stolici, majúci svoj pôvod v Slopnej, Zamarovskovci – pochádzajúci zo Zamaroviec a Tuchyňskovci – známi zemepáni v tzv. Strednom okrese Trenčianskej stolice, odvádzajúci svoj predikát od Zemianskej Tuchyne. Zaujímavé je, že Nová Ves bola v minulosti väčšia ako Dulov. Podľa portálnych súpisov z roku 1598 tu stálo 27 domov, v roku 1784 už 46 domov a bývalo 290 obyvateľov.

V polovici 19. storočia sa Nová Ves pripojila k Dulovu. Koncom 19. storočia, už po pripojení Novej Vsi, sa Dulov radil medzi stredne veľké obce s počtom 463 obyvateľov. V tej dobe patril do Púchovského slúžnovského okresu, kde sídlil aj okresný súd. Obvodný notariát, pošta a obvodný lekár pre Dulov sa nachádzali v Pruskom, četnícka stanica v Nemšovej. V rámci cirkevnej organizácie patril do obvodu rímsko-katolíckeho farského úradu v Pruskom a židovského matričného obvodu v Bolešove.

V roku 1850 už existovala cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Železničná stanica na miestnej trati Nemšová – Lednické rovne bola vybudovaná v roku 1907.

Po:   07:30 - 17:00 - stránkový deň

St:   07:30 - 17:00 - stránkový deň

Pi:   07:30 - 12:00 - stránkový deň

Obedňajšia prestávka: 12:00 - 13:00